Deň teroristických útokov 7.7.2005 bol mojím ôsmym dňom v Londýne. O chvíľu to bude rok a ja neviem, čo napísať. Zdá sa mi, akoby som tam vtedy ani nebol. Pravdou však je, že som bol bližšie, než som si mohol priať. Najviac obetí bolo na stanici King´s Cross len asi 400 metrov vzdialenej od miesta, kde som pracoval. Možno som necitlivý, ale nebol som vtedy ani v šoku, ani som si nezakrýval ústa s tichým výkrikom Oh my God. Ani ma nenapadlo, čo keby sedím v tom vagóne v metre; ani čo keby som práve v autobuse, ktorý to vtedy o schytal. Zhodou okolností to bol spoj číslo 30. Možno tou istou zhodou okolností som linkou číslo 30 jazdieval do práce. Hm... pokračovanie článku
Každý chlap sa sem-tam pozrie po peknej fešande, nie je to tak? Horšie je, keď sa pozrie vtedy, keď mu po boku kráča jeho polovička. Ohliadnuc od rečí, akí sme my chlapi všetci prasce a nevieme ako sa správať, sa teraz pokúsim vysvetliť, čo sa odohráva chlapovi v hlave, keď zbadá nejakú tú kosť. pokračovanie článku
Koncom minulého tisícročia sa mamina dozvedela, že je tretíkrát tehotná. Mala už dvoch lapajov, mňa pätnásťročného a môjho brata vo veku jedenásť. Keď to povedala nám, tešili sme sa všetci. Keď jej však v 16 týždni doktor povedal, že dieťa bude mať Downov syndróm, plakala sama... pokračovanie článku
Starších z vás to možno nebude zaujímať. Hypotetické otázky tu vždy boli a budú a prax v ich kladení majú najmä ženy:
Ktorá v tejto miestnosti sa ti najviac páči?
Ak by som zostala na vozíčku a nemohla by som, bol by si mi stále verný?
Myslíš, že keby mám dlhšie nohy, páčim sa ti viac? pokračovanie článku
Bývame v rodinnom dome, klasika jednoposchodiak. Už asi 15 rokov býva s nami babka a s ňou aj Alzheimer. Nikto si nevie predstaviť, aké je to starať sa o chorého človeka, pokiaľ to nezažije na vlastnej koži. To mi nevyvrátite. pokračovanie článku
Večný optimista, ktorý sa snaží byť priateľom a kamarátom všetkým, čo o to stoja. Medziiným študent práva.
